Vlk dravý (iné názvy pozri nižšie; lat. Canis lupus) je druh cicavca, psovitá šelma pôvodom z Eurázie a Severnej Ameriky. Vlk predstavuje najväčšieho súčasne žijúceho divokého zástupcu čeľade Canidae (psovité) a rodu Canis (vlk). Geneticky je natoľko príbuzný aj menším druhom rodu Canis, napríklad kojotovi či šakalovi zlatému, že s nimi môže tvoriť plodné hybridy. Od ostatných divoko žijúcich zástupcov sa okrem veľkosti odlišuje robustnejšou telesnou stavbou, menej špicatým čumákom, relatívne kratším trupom a dlhším chvostom. Srsť vlkov má zvyčajne pestré sfarbenie kombinujúce odtiene bielej, hnedej, sivej a čiernej, ale vlci žijúci v arktických oblastiach môžu byť takmer úplne biele (napr. vlk polárny). Vlk dravý dosahuje dĺžku tela 100 až 170 cm, chvosta 29 až 60 cm, v kohútiku 66 až 90 cm a hmotnosť 12 až 80 kg. V závislosti od autora bolo rozpoznaných niekoľko (aj viac ako 30) poddruhov, medzi ktoré podľa niektorých názorov patria aj pes domáci alebo dingo.
Zo všetkých zástupcov rodu Canis (a nakoniec aj čeľade Canidae) je vlk asi najviac špecializovaný na kooperatívny lov väčšej koristi, čo dokazujú jeho morfologické adaptácie umožňujúce ulovenie veľkých živočíchov, ako aj jeho sociálny spôsob života a vysoko rozvinuté komunikačné správanie, vrátane individuálneho i skupinového vytia. Vlci zvyčajne žijú v rodinných svorkách tvorených reprodukčným párom a jeho potomkami. Mladé jedince môžu svorku opustiť po dosiahnutí pohlavnej dospelosti a zakladať vlastné svorky. Vlci sú teritoriálni a konflikty o územie patria medzi hlavné príčiny ich prirodzenej mortality. V Európe priemerné teritórium jednej svorky vlkov zaberá asi 100 až 350 km². Ako mäsožravce zaujímajú pozíciu vrcholového predátora; ich potravu tvoria predovšetkým voľne žijúce kopytníky, ale aj menšie živočíchy, hospodárske zvieratá, mršiny a nakonec aj odpadky. Neobvyklý nie je ani kanibalizmus. Vlci môžu byť hostiteľmi rôznych parazitov a patogénov, vrátane vírusu besnoty.
Celosvetová populácia divoko žijúcich vlkov sa odhadovala v roku 2018 na 200 000 až 250 000 jedincov. Podľa hodnotenia Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je druh klasifikovaný v kategórii najmenej ohrozený. Zvlášť chránený (alebo regulovaný) je potom v jednotlivých štátoch s ohľadom na tamojšiu početnosť, hrozby pre populáciu a ďalšie okolnosti. Konkrétne na Slovensku dnes (2025) žije asi 600 vlkov. Vzťah vlka a človeka má dlhú históriu. Vlci sú od dávnych čias ľuďmi prenasledovaní a likvidovaní kvôli útokom na hospodárske zvieratá, zatiaľ čo v niektorých kultúrach, najmä dnes, sú naopak rešpektovaní (mj. s ohľadom na ich potenciálnu kľúčovú úlohu v ekosystéme). Napriek pretrvávajúcemu strachu z vlkov, ktorý priživuje aj fakt, že v rozprávkach, folklóre a často aj v médiách sú stvárňovaní ako nebezpečné šelmy, väčšina zdokumentovaných útokov na človeka bola spojená s jedincami nakazenými besnotou. Útoky zdravých vlkov sú teda všeobecne zriedkavé. Vlky sa vyskytujú v relatívne nízkom počte, obývajú oblasti vzdialené od ľudskej infraštruktúry a v dôsledku historických skúseností s lovcami, farmármi či pastiermi sa človeku radšej vyhýbajú.