Puma americká (lat. Puma concolor) je mäsožravec z čeľade mačkovité. Pumy sú veľké, skryte žijúce mačky, no napriek svojej veľkosti sú príbuznejšie menším mačkovitým šelmám ako levom alebo leopardom. V dospelosti zvyčajne vážia od 20 do 80 kg, ale veľmi statné jedince môžu vážiť viac ako 100 kg. Na dĺžku merajú zväčša 145 až 275 cm, zriedkavo až 290 cm (vrátane chvosta), v závislosti od toho, či ide o samca alebo samicu a o akú populáciu ide.
Puma sa vyznačuje sivým, béžovým, hnedým alebo červeným sfarbením srsti, mohutnými končatinami a pomerne malou hlavou. Ide o najprispôsobivejšiu americkú mačkovitú šelmu a na rozdiel od iných druhov mačiek môže žiť v rôznych prostrediach. Žije na rozsiahlom území Ameriky, od kanadského Yukonu až po najjužnejšiu časť Ánd v Južnej Amerike. Uprednostňuje husto zarastené biotopy, ale dokáže si poradiť aj v otvorenej a suchej krajine. Môže sa pohybovať v nadmorských výškach až do 5 800 metrov.
Puma je teritoriálna mačka a svoje územie si značí (trením, močom, trusom alebo škrabancami). Veľkosť teritória sa zmenšuje alebo zväčšuje v závislosti od prostredia, v ktorom sa puma pohybuje, a od koncentrácie koristi, s ktorou sa stretáva. Ako skúsený lovec a predátor si dokáže zaobstarať akúkoľvek dostupnú potravu. Živí sa kopytníkmi, najmä rôznymi druhmi jeleňov a ťavovitých. Napáda však aj menšie zvieratá, ako sú hlodavce, zajace, vtáky alebo ryby, ako aj hospodárske zvieratá. K svojej koristi sa snaží priblížiť na čo najkratšiu vzdialenosť, potom ju dostihne krátkym prudkým šprintom, skočí na ňu a usmrtí ju zahryznutím do krku. Často musí súperiť o potravu s väčšími šelmami, ako sú medvede grizly, medvede baribaly a jaguáre. Občas sa musí vysporiadať aj so svorkami vlkov alebo kojotov. Ľuďom sa zvyčajne vyhýba a útoky na ľudí sú veľmi zriedkavé.
Pumy nemajú špecifické obdobie rozmnožovania. Samica je rujná 8 až 9 dní. Do ruje prichádzajú v rôznom čase a môžu sa páriť s viacerými samcami. K pohlavnému styku dochádza počas niekoľkých dní a až 70-krát denne. Gravidita trvá 82 – 96 dní. Počet mláďat vo vrhu sa pohybuje od jedného do šiestich (zvyčajne má samica 2 – 4 mačiatka). Mláďatá zostávajú s matkou až dva roky (v priemere 15 mesiacov). Pumy sa začínajú rozmnožovať vo veku dvoch až štyroch rokov. Vo voľnej prírode sa zvyčajne dožívajú 8 až 12 rokov, v zajatí až 30 rokov.
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) považuje tento druh za najmenej ohrozený, ale čoraz častejšie sa dostáva do konfliktu s ľuďmi v dôsledku rastúcej ľudskej populácie a účinkov urbanizácie a poľnohospodárstva. Stráca svoje prirodzené prostredie a na niektorých miestach je stále legálne i nelegálne lovený kvôli predácii domácich zvierat. Z týchto dôvodov sú niektoré populácie stále ohrozené alebo na pokraji vyhynutia.