Druhá Čínsko-japonská vojna (7. júl 1937–9. september 1945) bol vojnový konflikt medzi Čínou a Japonskom.
Boje sa odohrávali pred a i v priebehu druhej svetovej vojny (niektorí autori však túto vojnu považujú za začiatok druhej svetovej vojny v oblasti východnej Ázie a Pacifiku, ide však o menšinový názor). Vojna predstavovala vyvrcholenie dlhotrvajúceho nepriateľstva, ktoré sa od roku 1931 prejavovalo celou radou rozsiahlych ozbrojených incidentov. Vojna, ktorá mala realizovať plány Japonska na získanie pozície najsilnejšej veľmoci v Ázii, sa rozrástla v roku 1941 v svetovom konflikte, keď Japonsko napadlo i Spojené štáty americké a britské a holandské kolónie a skončila až kapituláciou japonských vojsk v septembri 1945.
Počas bojov v Číne padlo asi 3,8 milióna Číňanov (3,2 milióna z Kuomintangu a 580 000 komunistov. V dôsledku bojov a okupácie prišlo medzi rokmi 1937 až 1945 o život aj 17 miliónov čínskych civilistov. Zahynulo tiež asi 432 000 Číňanov, ktorí kolaborovali s Japoncami. Holanďania stratili 9 400 mužov, z ktorých 8 500 zahynulo v zajatí. V Holandskej Východnej Indii zahynulo v dôsledku japonskej okupácie 4 milióny ľudí.
Japonsko stratilo pri bojoch v Číne asi 1,1 milióna mužov.