Prvá svetová vojna (pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo svetová vojna) bol globálny vojnový konflikt, ktorý prebiehal od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Prvá svetová vojna zasiahla Európu, Afriku a Áziu a bojovalo sa aj na svetových oceánoch. Formálnou príčinou vojny bol úspešný atentát na nasledovníka rakúsko-uhorského trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve dňa 28. júna 1914. Mesiac potom, 28. júla 1914, vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko odvetnú vojnu Srbsku. Na základe predchádzajúcich aliančných zmlúv nasledovala reťazová reakcia ostatných štátov a počas takmer štyroch týždňov sa vo vojnovom konflikte ocitla väčšina Európy.
Vo vojne sa stretli dve znepriatelené koalície: Trojdohoda (ďalej len „Dohoda“) a Ústredné veľmoci. Dohodovými mocnosťami boli pri vypuknutí vojny Francúzsko, cárske Rusko a Spojené kráľovstvo (resp. celé Britské impérium) stojace na strane napadnutého Srbska a Belgicko, ktorého neutralitu na začiatku vojny nerešpektovalo počas útoku na západe Nemecko. K Dohode sa postupne pripájali ďalšie štáty: v roku 1914 Japonsko, v roku 1915 Taliansko, v roku 1916 Rumunsko a Portugalsko a v roku 1917 USA a Grécko. K Ústredným veľmociam Nemecku a Rakúsko-Uhorsku sa v roku 1914 pridala Osmanská ríša a v roku 1915 taktiež Bulharsko. Na konci vojny zostali v Európe neutrálne iba Španielsko, Švajčiarsko, Holandsko, Lichtenštajnsko a štáty Škandinávie.
Boje prvej svetovej vojny prebiehali v Európe, ale aj mimo nej na viacerých frontoch. Ako rozhodujúcim bojiskom sa ukázal západný front, kde sa na belgickom a francúzskom území stretla nemecká armáda s Francúzmi a Angličanmi, od roku 1917 podporovanými aj Američanmi. Dlhé a nerozhodné boje tu do značnej miery prebiehali v zákopoch, a preto sa hovorí o zákopovej a opotrebovávacej vojne. Na západnom fronte došlo aj k najdlhším a najkrvavejším bitkám celej vojny, pri Verdune a na rieke Somme. Popri západnom fronte sa v Európe bojovalo aj na východnom, srbskom, talianskom a solúnskom fronte. V bojoch sa ocitli aj koloniálne územia zapojených štátov v Afrike a Ázii a po vstupe Osmanskej ríše do vojny sa nové fronty otvorili rovnako aj na Kaukaze, v Perzii, v Mezopotámii alebo v Sýrii a Palestíne. V rokoch 1914 až 1918 bolo mobilizovaných cez 60 miliónov vojakov, z ktorých 9,5 milióna počas konfliktu padlo. Naviac milióny civilistov zomrelo priamo v dôsledku vojenských operácií, pri masakroch, pogromoch, pri genocíde Arménov alebo kvôli hladu a vyčerpaniu, rozšíreným chorobám a pri pandémii španielskej chrípky.
Za koniec svetovej vojny sa pokladá, a vo svete v rámci Dňa vojnových veteránov oslavuje, 11. november 1918, keď o 11 hodine zavládlo na všetkých frontoch prímerie (11. 11. o 11 hodine), podpísané toho istého dňa v 5:30 ráno nemeckou generalitou v štábnom vagóne vrchného veliteľa dohodových vojsk, francúzskeho maršala Ferdinanda Focha v Compiègne. Formálnym zakončením vojny bola parížska mierová konferencia konaná v roku 1919, na ktorej boli s porazenými štátmi Ústredných veľmocí uzavreté parížske predmestské zmluvy.
Prvá svetová vojna predstavuje historický zlom v politickej, kultúrnej a ekonomickej oblasti. V dôsledku vojny došlo vo svete k sérii revolúcií a povstaní a k zániku ruskej, rakúsko-uhorskej, osmanskej a aj nemeckej ríše. Versailleská zmluva nadiktovaná Nemecku víťaznými štátmi Dohody počas konferencie v Paríži však predznamenala ďalší svetový konflikt, ktorý vypukol po dvadsiatich rokoch.