Slovenská republika (do prijatia Ústavy 21. júla 1939 s oficiálnym názvom Slovenský štát; ďalšie názvy pozri nižšie) bola čiastočne uznaný klérofašistický satelitný štát nacistického Nemecka, ktorý existoval v období od vyhlásenia samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny 14. marca 1939 do 8. mája 1945, kedy formálne kapitulovala vláda. Faktický zánik štátu znamenalo už oslobodenie Bratislavy Červenou armádou 4. apríla. Územia obsadené sovietskymi jednotkami sa automaticky stávali súčasťou obnoveného Česko-Slovenska.
Slovenská časť Česko-Slovenska vyhlásila samostatnosť s podporou Nemecka deň pred začiatkom nemeckej okupácie Čiech, Moravy a Sliezska. Slovenský štát ovládal väčšinu územia súčasného Slovenska, s výnimkou jeho južných oblastí, ktoré Česko-Slovensko odovzdalo v roku 1938 Maďarsku. Formálne išlo o prvý nezávislý štát Slovákov v dejinách. Za hlavné mesto bola vyhlásená Bratislava. Slovenská republika, štát s vládou jednej strany riadený krajne pravicovou Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, je známa predovšetkým svojou kolaboráciou s nacistickým Nemeckom, ktorá zahŕňala vyslanie vojsk na inváziu do Poľska v septembri 1939 a do Sovietskeho zväzu v roku 1941. V roku 1940 krajina pristúpila k Paktu troch veľmocí, čím sa SR oficiálne pridala k štátom Osi.
Miestne židovské obyvateľstvo bolo silne prenasledované, pričom bolo zavraždených alebo deportovaných takmer 69 000 Židov, čo predstavovalo dve tretiny slovenského židovského obyvateľstva. V roku 1942 Slovenská republika deportovala 58 000 Židov do Nemeckom okupovaného Poľska, pričom Nemecku za každého zaplatila 500 ríšskych mariek. Vnútorná opozícia voči politike fašistickej vlády vyvrcholila v roku 1944 Slovenským národným povstaním, ktoré samo o sebe vyvolala nemecká okupácia krajiny. Hoci bolo povstanie nakoniec potlačené, partizánsky odboj pokračoval. Slovenská republika bola po oslobodení Sovietmi v roku 1945 zrušená a jej územie bolo znova začlenené do obnoveného Česko-Slovenska. Súčasná Slovenská republika sa nepovažuje za nástupnícky štát vojnovej Slovenskej republiky, ale za nástupcu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Niektorí nacionalisti však oslavujú 14. marec ako deň nezávislosti.